V Podbieli sa v málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Donekonečna možno obdivovať skĺbenie účelnosti a estetického vzhľadu. Väčšina objektov už nie je trvalo obývaná, ale niektoré slúžia na rekreačné účely. Pretože sú všetky v súkromnom vlastníctve, prehliadka interiérov nie je možná.
V Podbieli a v niekoľkých mestečkách sa zaužíval spôsob obývania zadných komôr a upravených izieb pristavaných za dom do dlhej línie, ktorá zároveň predlžovala dvor. Niekde sa v domovej línii postavili 2 – 4 bytové celky. V Podbieli sa zachoval charakteristický komplex celkov postavených v radoch za sebou nazývaný Bobrova raľa, ktorý pôvodne pozostával z 56 bytových celkov postavených v 32 radoch. Obsahoval 18 dvojbytových domov, 2 trojbytové a 1 so štyrmi bytovými celkami.
Malé etnografické múzeum
V zrekonštruovanej historickej budove bývalej cirkevnej školy č. 194 v Podbieli (oproti kývajúcemu Jánošíkovi pri hlavnej ceste) zriadil duchovný správca farnosti ThLic. Donát Čarnogurský výstavu predmetov, ktoré sa v minulosti používali v podbielanských domácnostiach, v poľnohospodárskych prácach ale aj v liturgii.
Sú tu aj informácie o archeologických nálezoch na Bielej skale, bývalej úzkokoľajnej železničke Zuberec – Podbiel, o histórii podbielanského priemyslu, samotnej cirkevnej školy. Objavujú sa tu stále nové a nové predmety, ktoré prinášajú dobrovoľní darcovia. Naživo tu uvidíte pri práci podbielanských rezbárov a môžete si zakúpiť ich výrobky. Základným rozlišujúcim znakom oravských obcí je spôsob zástavby domov a situovanie ich dominujúcich stien.
Historickými zvláštnosťami procesu osídľovania a ekonomického charakteru veľkostatkov vznikali dve podstatne odlišné formy obcí: staršie sústredené, založené prevažne na valašskom práve v 16. storočí a mladšie lazové, vytvorené kolonizáciou v 17. a začiatkom 18. storočia. V starších obciach založených na valašskom práve, sústredených pri brehoch riek a potokov, stretávame sa len s ulicovým alebo radovým typom osídlenia. Takýto typ predstavuje aj Podbiel, ktorý je sústredenou obcou typu dvojradovej ulicovky s trojuholníkovou návsou okolo kostola. Základom hospodárskych usadlostí sú spoločné dvory, postavené takmer s pravidelným odstupom. Dvory sú k ceste otvorené. Pozdĺžna os domu je situovaná kolmo na os cesty. Zástavba dvorov je hĺbková, vpredu sú za sebou dva až tri domy, na obytnú časť nadväzujú v ich pozdĺžnej osi hospodárske objekty (maštale, chlievy, šopy, drevárne). Vzťah domu a stodoly je riešený uhlovým spojením do tvaru „L“ – na dlhú líniu domu je kolmo pripojená stodoly, ktorá takto uzatvára hospodársky dvor. Ľudovú architektúru v Podbieli výrazne ovplyvnila proletarizácia oravských obcí. Už v druhej polovici 19. storočia existovali sústredené komplexy robotníckych domov. Proletárske obydlia boli bez akejkoľvek výrobnej funkcie.
